Existuje málo medicínskych oblastí, do ktorých by sociálne, náboženské a kultúrne spoločenské zvyky zasahovali tak veľmi, ako je to v prípade chlapčenskej predkožky. Tomu, aká má byť, rozumejú otcovia, matky, starí rodičia, náboženskí splnomocnenci, detskí lekári, chirurgovia, urológovia.

A popri tom už všetci zabudli, ako to má príroda vymyslené – ako vždy, celkom jednoducho:

Novorodenec má celý žaluď penisu prekrytý predkožkou, ktorá je k nemu tesne priložená/prilepená/konglutinovaná tak, aby zostala voľná močová rúra a dieťa tak mohlo voľne močiť. Niekedy je predkožka dlhšia a užšia, niekedy je široká, avšak vždy je prilepená rovnako. Postupne ako dieťa rastie, rastie aj žaluď, dochádza k prvým erekciám a predkožka sa postupne odliepa. Napomáha tomu aj množstvo odlúčených epitélií, ktoré sa medzi ňou a žaluďom tvoria (viditeľné ako biele hrudky). Tieto predkožku zvnútra nadvihujú, a tak v rôznom veku sa postupne tesné spojenie predkožky a žaluďa rozruší a predkožka sa dá prehrnúť a umývať. Kým je predkožka prilepená, nemala by sa pod ňu dostať žiadna infekcia, kedže v tomto období je prirodzene chránená.

Obriezka je síce historicky zavedená a zaznamenaná už v Starom zákone (má sa vykonať 8. deň života), nie je však zaznamenaný jej význam. Je veľmi pravdepodobné, že súvislosť tohto aktu sa odvíja od sťaženej hygieny dávnych národov, ktorých skúsenosť učila, že bez predkožky sa dá lepšie udržiavať čistota penisu a nedochádza aj bez častého umývania k jeho zápalom. Práve preto bolo vhodnú vykonať rituálnu obriezku už u novorodenca alebo pred pohlavnou dospelosťou, teda v čase, keď bola ešte predkožka chránená konglutináciou s penisom (pozri vyššie).

Pri rituálnej obriezke sa odstraňuje predkožka celá a penis zostáva odhalený. V dnešných časoch by sa malo jednať o chirurgický zákrok v sterilných podmienkach, v opačnom prípade hrozí mutilácia, infekcia a vykrvácanie, ako to môžeme ešte aj dnes evidovať u niektorých kmeňoch v Afrike.

V našich podmienkach sa sociálne ustálilo, že každému chlapcovi by sa v predškolskom veku mala dať predkožka pretiahnuť cez penis. Toto, ako sme zdôvodnili vyššie, nemá síce medicínske opodstatnenie, ale u väčšiny chlapcov to platí. Z tohto dôvodu je vhodné v predškolskom období navštíviť detského chirurga alebo urológa a predkožku skontrolovať. Lekár v prípade potreby predkožke pomôže tzv. dekonglutináciou, čo znamená, že ju pretiahne celú za pomoci tupého inštrumentu, tzv. guličkovej sondy. V prípade, že to vhodné nie je, je dobré predkožku len ďalej pozorovať.

Fimóza je stav patologicky (jazvovito) zúženej predkožky, ktorá nejde pretiahnuť. Vzniká po násilnej manipulácii vo veku, kedy na ňu ešte nie je tkanivo pripravené. Pri takejto manipulácii vznikajú na predkožke malé trhlinky, ktoré sa hoja jazvičkami a tie nakoniec vytvoria kruhový prstenec. Iným prípadom vzniku fimózy môžu byť opakované zápaly pri nedostatočnej hygiene či u diabetikov.

V prípade, že je jazvovité zúženie predkožky pevné, je nutná operačná liečba.

Je to tzv. dlhá úzka predkožka, ktorá sa buď nedá alebo dá len veľmi ťažko cez penis pretiahnuť, avšak bez jazvovitého zúženia ako je to pri fimóze. Takúto predkožku treba dlhšie pozorovať, niekedy až do puberty. Ak nenastanú komplikácie (zápaly) je možné očakávať, že sa „problém“ vyrieši sám. V prípade komplikácií, či sociálneho tlaku môže byť aj takáto predkožka operovaná, pričom sa vykoná medicínska alebo rituálna obriezka rovnako ako u fimózy.