Najmä v letnom období sú veľmi populárne tzv. plastové sadry (nie sú naozaj plastové, ale sú z polymerizovaných živíc na tkanom vlákne). Je to najmä preto, lebo sú ľahké, pevné, vodeodolné, nezašpinia sa a v neposlednej miere si deti môžu vybrať nejakú peknú farbu…

Plastová sadra nahrádza cirkulárnu sadru, čiže naložiť ju môžeme vtedy, keď je zlomenina stabilizovaná a odpuchnutá (pri nedislokovaných zlomeninách), resp. vtedy, keď je zlomenina už v čiastočnom štádiu zhojenia (pri dislokovaných zlomeninách), čo sa zistí RTG vyšetrením, alebo ak je zlomenina fixovaná aj nejakým operačne zavedeným kovovým materiálom a operačná rana je zahojená. Naložením plastovej dlahy v tomto štádiu využijeme jej všetky výhody ako sú pevnosť, nízka hmotnosť, odolnosť voči vode a takisto lepšiu presvietiteľnosť pri kontrolnom RTG vyšetrení.

Pozor!!!

• Plastová sadra sa musí naložiť lekárom, ktorý pozná stav zlomeniny v zmysle uvedených kritérií a zapíše túto skutočnosť do zdravotnej dokumentácie.
• Nie je dobré plastovú sadru nakladať v prvých 2-3 dňoch na čerstvú zlomeninu a je úplne kontraindikované nakladať plastovú sadru na úplne čerstvú zlomeninu.
• Ak idete na dovolenku, je dobré, ak je plastová sadra naložená aspoň 12 hodín pred vašim odchodom, nakoľko je ešte priestor riešiť ev.komplikácie s jej naložením.

Ako všetci vieme, končatinu do sadry dávame kvôli zlomenine na jej znehybnenie, čo je základným predpokladom, aby sa kosť správne zahojila. Keď je zlomenina čerstvá a úlomky nie sú posunuté (tzv. nedislokovaná) dá vám na chirurg najprv sadrovú dlahu, čo je spevnenie po jednej strane končatiny, ktorú doviaže obväzom. Je to tak preto, lebo okolie čerstvej zlomeniny je opuchnuté a ešte môže ďalej puchnúť a obväz jej vytvorí priestor. Niekedy, sa takéto dlahy musia pre väčší opuch uvoľniť, čo sa vykoná ľahko rozstrihnutím obväzu. Po odpuchnutí (3-5tich dňoch) sa môže zlomenina dosadrovať  – čiže zatočiť do sadry celá (vznikne cirkulárna sadra) a takto zostane počas celej doby hojenia. Niekedy sa sadra namočí, alebo zlomí, a vtedy ju treba prerábať, dotáčať, čo pre zlomeninu nie je dobré, lebo sa s ňou manipuluje a pri dokladaní ďalšej sadry nám rastie jej hmotnosť…

Ak je zlomenina s posunom úlomkov (tzv.dislokovaná) postup je podobný ako je popísané vyššie len s tým rozdielom, že naloženiu sadrovej dlahy predchádza naprávanie, ev. aj operačné riešenie a celý proces dosadrovania sa tak môže o niekoľko dní predĺžiť.

Plastové sadry sú o niečo drahšie ako normálne a nepreplácajú ich zdravotné poisťovne. V princípe je cena materiálu okolo 10-15€, čo závisí od jej veľkosti. Samotný výkon je tiež o niečo zložitejší a časovo náročnejší. U nás vo 1-DAY Medical Center, účtujeme za naloženie plastovej sadry ScotchCast Plus od spoločnosti 3M 10€ (pozri napr.: http://www.meditrade.sk/sk/nase-portfolio/spotrebny-material/3m-imobilizacia).

Každý rok sa s prichádzajúcou jarou objavujú v prírode kliešte (lat. Exodes Ricinus), ktoré striehnu na nás, naše deti a zvieratá najmä vo vysokej tráve, kríkoch a pod. Samotné prichytenie kliešťa na ľudskú kožu je veľmi nepríjemné, je spojené so svrbením a malým zápalom v jeho okolí – čo súvisí s látkami, ktoré kliesť vypustí do kože aby mohol cicať krv. Čo je ale horšie, kliešť môže prenášať viaceré ochorenia, najčastejšie v našich podmienkach Lymskú boreliózu a klieštovú encefalitídu. Tieto ochorenia môžu prebiehať aj subklinicky (bez evidentných prejavov) a ich prekonanie môže byť zistené náhodným nálezom pri laboratórnom vyšetrení krvi alebo pri neskorých prejavoch (pozri viac o týchto ochoreniach). Pravdepodobnosť prenosu ochorení z kliešťa na človeka sa zvyšuje časom expozície (prichytenia) na ľudskej koži, preto jeho včasné a kompletné odstránenie je veľmi dôležité.

Jednoduché je odstránenie takého kliešťa, ktorý je na koži prichytený krátko a je živý. Vtedy stačí namočiť kúsok vaty či kozmetického tampónu do krému alebo oleja a krúživými pohybmi kliešťa potierať je úplne jedno, či je to v smere, alebo proti smeru hodinových ručičiek, kliešť totiž závity nemá :). Kliešť sa skôr či neskôr pustí a zostane na tampóne celý. Na vyberanie kliešťa nikdy nepoužívajte agresívne nástroje ako je pinzeta a pod. nakoľko je veľká pravdepodobnosť, že kliešťa usmrtíte a nevyberiete celého. V prípade, že sa vám kliešťa vybrať nepodarí, vyhľadajte pomoc lekára, najlepšie chirurga. Ten kliešta vyberie a ranu vydezinfikuje.

Vždy si zapamätajte čas, kedy ste mali kliešťa vy, resp. vaše dieťa. Prípad následného horúčkovitého stavu, či objavenia sa začervenania v miesta vpichu, alebo iných miestach (s odstupom 10 dní až 6 týždňov) môže s poštípatím kliešťom súvisieť. Uveďte preto tento údaj svojmu ošetrujúcemu lekárovi, mohlo by sa totiž jednať o spomínané prenosné ochorenia (Lymskú boreliózu alebo kliešťovú encefalitídu).

Ako vo všetkom, aj tu platí, že najlepšia je prevencia. Kliešte, tak ako iné hmyzy nemajú radi repelenty, preto ich použite pred pobytom v prírode. Keď prídete domov z rizikového pobytu v prírode, prezrite seba a svoje deti. Zvážte očkovanie proti kliešťovej encefalitíde, najmä ak žijete v endemických oblastiach jej častejšieho výskytu, resp. ak sa často pohybujete v prírode.

Rany sú sprievodným znakom pôsobenia násilia na pokožku, ktorá sa následne poškodí. Podľa druhu pôsobiaceho násilia potom hovoríme o ranách rezných, sečných, tržných, zmliaždených, bodných, hryzných resp. kombinovaných.

Ak je násilie menšie, nemusí byť poškodená celá hrúbka kože. Ak je koža plošne odretá, hovoríme o odierke.

Ranu doma neošetrujeme ďalej, ak zistíme pretrvávajúce aktívne krvácanie, vidíme, že rana je hlboká a preniká cez celú úroveň kože, je silno znečistená a obsahuje cudzie telesá. Vtedy ranu môžeme prekryť akýmkoľvek čistým materiálom (najlepšie navlhčeným) a vyhľadáme pomoc chirurga. V prípade, že ide o aktívne krvácanie na končatinách, môžeme použiť škrtidlo nad ranou, v prípade, že ide o krvácanie inde (hlava, hrudník, brucho) použijeme tlakový obväz alebo jednoducho ranu tlačíme priloženými prstami počas transportu.

Každú ranu je dobré opláchnuť čistou vodou, kedy môžeme po zmytí krvi posúdiť jej rozsah. Následne sa rozhodneme, či budeme ranu sami ošetrovať, alebo nie. Ak rana alebo odierka aktívne nekrváca, nepreniká celou kožou a neobsahuje cudzie telesá, ktoré sami nevieme odstrániť, môžeme ranu/odierku ošetriť sami. Ranu dezinfikujeme bežnými domácimi antiseptikami ako je peroxid vodíka, ajatín, septonex a pod. Následne je dobré ranu podľa možnosti neprekrývať, ale nechať ju v pokoji zaschnúť. Neskôr môžeme ranu prelepiť rýchlonáplasťou, ktorá by sa nemala na ranu prilepiť. Odierky je vždy dobré nechať hojiť voľne – čokoľvek na ne dáme, prilepí sa a následne pri strhnutí obväzu sme na začiatku hojenia.

Obriezka je síce historicky zavedená a zaznamenaná už v Starom zákone (má sa vykonať 8. deň života), nie je však zaznamenaný jej význam. Je veľmi pravdepodobné, že súvislosť tohto aktu sa odvíja od sťaženej hygieny dávnych národov, ktorých skúsenosť učila, že bez predkožky sa dá lepšie udržiavať čistota penisu a nedochádza aj bez častého umývania k jeho zápalom. Práve preto bolo vhodnú vykonať rituálnu obriezku už u novorodenca alebo pred pohlavnou dospelosťou, teda v čase, keď bola ešte predkožka chránená konglutináciou s penisom (pozri vyššie).

Pri rituálnej obriezke sa odstraňuje predkožka celá a penis zostáva odhalený. V dnešných časoch by sa malo jednať o chirurgický zákrok v sterilných podmienkach, v opačnom prípade hrozí mutilácia, infekcia a vykrvácanie, ako to môžeme ešte aj dnes evidovať u niektorých kmeňoch v Afrike.

Fimóza je stav patologicky (jazvovito) zúženej predkožky, ktorá nejde pretiahnuť. Vzniká po násilnej manipulácii vo veku, kedy na ňu ešte nie je tkanivo pripravené. Pri takejto manipulácii vznikajú na predkožke malé trhlinky, ktoré sa hoja jazvičkami a tie nakoniec vytvoria kruhový prstenec. Iným prípadom vzniku fimózy môžu byť opakované zápaly pri nedostatočnej hygiene či u diabetikov.

V prípade, že je jazvovité zúženie predkožky pevné, je nutná operačná liečba.

V našich podmienkach sa sociálne ustálilo, že každému chlapcovi by sa v predškolskom veku mala dať predkožka pretiahnuť cez penis. Toto, ako sme zdôvodnili vyššie, nemá síce medicínske opodstatnenie, ale u väčšiny chlapcov to platí. Z tohto dôvodu je vhodné v predškolskom období navštíviť detského chirurga alebo urológa a predkožku skontrolovať. Lekár v prípade potreby predkožke pomôže tzv. dekonglutináciou, čo znamená, že ju pretiahne celú za pomoci tupého inštrumentu, tzv. guličkovej sondy. V prípade, že to vhodné nie je, je dobré predkožku len ďalej pozorovať.

Chirurg ranu očistí, podá lokálnu anestéziu (injekčne alebo v spreji), zreviduje rozsah poranenia, odstráni cudzorodý materiál, zastaví krvácanie a ranu zošije. Následne ranu primerane prekryje sterilným materiálom.

V prípade, že ide o hlbokú ranu, ktorá bola znečistená, je potrebné zvážiť preočkovanie proti tetanu.

Následne vás lekár objedná na kontrolu (podľa typu a rozsahu rany väčšinou o dva dni), v rámci ktorej skontroluje proces hojenia a rieši eventuálne komplikácie, najmä zápal.

Existuje málo medicínskych oblastí, do ktorých by sociálne, náboženské a kultúrne spoločenské zvyky zasahovali tak veľmi, ako je to v prípade chlapčenskej predkožky. Tomu, aká má byť, rozumejú otcovia, matky, starí rodičia, náboženskí splnomocnenci, detskí lekári, chirurgovia, urológovia.

A popritom už všetci zabudli, ako to má príroda vymyslené – ako vždy, celkom jednoducho:

Novorodenec má celý žaluď penisu prekrytý predkožkou, ktorá je k nemu tesne priložená/prilepená/konglutinovaná tak, aby zostala voľná močová rúra a dieťa tak mohlo voľne močiť. Niekedy je predkožka dlhšia a užšia, niekedy je široká, avšak vždy je prilepená rovnako. Postupne ako dieťa rastie, rastie aj žaluď, dochádza k prvým erekciám a predkožka sa postupne odliepa. Napomáha tomu aj množstvo odlúčených epitélií, ktoré sa medzi ňou a žaluďom tvoria (viditeľné ako biele hrudky). Tieto predkožku zvnútra nadvihujú, a tak v rôznom veku sa postupne tesné spojenie predkožky a žaluďa rozruší a predkožka sa dá prehrnúť a umývať. Kým je predkožka prilepená, nemala by sa pod ňu dostať žiadna infekcia, kedže v tomto období je prirodzene chránená.

Je to tzv. dlhá úzka predkožka, ktorá sa buď nedá alebo dá len veľmi ťažko cez penis pretiahnuť, avšak bez jazvovitého zúženia ako je to pri fimóze. Takúto predkožku treba dlhšie pozorovať, niekedy až do puberty. Ak nenastanú komplikácie (zápaly) je možné očakávať, že sa „problém“ vyrieši sám. V prípade komplikácií, či sociálneho tlaku môže byť aj takáto predkožka operovaná, pričom sa vykoná medicínska alebo rituálna obriezka rovnako ako u fimózy.

Uzdičku pod jazykom máme takmer všetci. Ide o pozostatok vývoja strednej časti jazyka. V prípade, že je tejto uzdičky naozaj veľa, siaha často do 2/3 alebo až po špičku jazyka, diagnóza je jasná. Inokedy takýto stav priamo nevidíme, ale uzdička je krátka svojimi príznakmi.

Ide najmä o:

1. deformáciu jazyka v zmysle jeho tupého a krátkeho plazenia,
2. problémy v novorodeneckom a kojeneckom veku s prisávaním ako sú bolesti bradavky, cmukanie a hltanie vzduchu, resp. až úplná neschopnosť sať materské mlieko (viac pozri na: https://www.mamila.sk/sk/pre-matky/pomoc-pri-dojceni/uzdicka/) ,
3. problémy s rečou (neschopnosť vysloviť R alebo aj niektoré sykavky (4-5 rok)

Uzdička hornej pery je takisto vývojový pozostatok vývoja hornej pery a hornej čeľuste. V prípade, že siaha až na úroveň ďasna a je hrubá, môže byť klinicky významná. Zúčastňuje sa na problémoch s kojením, neskôr (8-10 rok) môže mať vplyv na rozostup horných rezákov.

• v novorodeneckom alebo kojeneckom období na indikáciu detského lekára, alebo laktačnej poradkyne
• v období 4-5 rokov na indikáciu logopéda
• v neskoršom období (aj u dospelých) na ich žiadosť – často ide o rodičov ošetrovaných detí 😊, alebo na indikáciu stomatológa, resp. čeľustného ortopéda

U novorodenca/kojenca vo vyhradených časoch po skontrolovaní anatomickej situácie a zhodnotení príznakov bez lokálnej anestézie striháme jednu z uzdičiek, alebo obe naraz. Pre novorodenca je zákrok veľmi rýchly, bez zásadnejšieho krvácania. Následné kojenie matkou dieťa ukľudní, zastaví krvácanie a takmer vždy ukáže výsledok v zmysle ústupu alebo zmiernenia príznakov.

Vo veku 4-5 rokov je potrebné výkon vykonať v premedikácii, ktorú dieťa dostane vypiť v troche vody cca 30min pred výkonom. Následne dieťa spolupracuje a má na výkon amnéziu. Bezbolestnosť podporíme lokálnou anestéziou. Cca ďalších 15 min zostáva dieťa u nás na pozorovaní na posúdenie krvácania a odoznenie účinkov premedikácie.

V neskoršom veku podľa veku a spolupráce pacienta výkon len v lokálnej anestézii.